Nepodceňuj pondelok, aneb utorok sa blíži.

19. dubna 2016 v 20:51 | Wladka
Uvedomila som si, že som už dlhúu dobu nezverejnila vlastnú poviedku. Táto je len krátka, jednorázovka zo sveta Buffy a Anity Blake. Mnoho z Vás vie, že k sérii AB nemám najlepšie pocity, pretože, kto to čítal vie, čo z Anity spravili. A niekde pri sedmičke sa kniha tak zmenila, že sa to nedá čítať. A tak som prestala. Ale čítam crossovery, a aby som nebola krutá, nie všetky sa z Anity vysmievajú(ale také mám rada). Na stránke tthfanfic.com je mnoho zaujímavých poviedok z jej sveta. Ako Dawning Light,Tears in our Cheerios, They have crossbow,...




Nepodceňuj pondelok, aneb utorok sa blíži.





"... som v pohode, Willow." Dawn sa posadila na posteľ. "Akurát som vyšla zo sprchy, veď vieš, musela som zo seba zmyť cestovný zápach."
"Buffy,..." začala Willow, ale Dawn ju prerušila. "Buffy s tebou ani nie je. Nič sa mi nestalo. Vyšla som z lietadla, vzala taxík, ubytovala sa v hotely, mimochodom ten hotel je skvelý, osprchovala sa a mám v pláne si prezrieť knihu, ktorú som dostala od Lothara."


Bolo zrejmé, že sa Willow neupokojila. "Je pri tebe tvoja ..." odmlčala, keďže nevedela ako osloviť bodyguarda, ktorého k Dawn pridelili. "... spoločníčka?"
"Nie!"
Brunetka odtiahla telefón od ucha, keď Willow vysokým hlasom vykríkla jej meno. "Ježiši, Willow, daj si lieky. Poslala som ju von, pretože neznášam, keď ma sleduje v spánku. Príde mi to úchylne, ako to prišlo tebe pri Twilighte, keď disko guľa sledovala to neschopné dievča."
"Ale zajtra je utorok." Dawn počula ako si Willow vzdychla. "Bojíme sa o teba."
"Stále je pondelok a nemyslíš si, že som z utorka už vyrástla?" vložila si mobil na rameno a pridržiavala si ho hlavou. "Skoro rok sa mi už to nestalo." Dawn, ale nemala pocit, že ju Willow počúva.
"Nie, Xander, neviem, kde máš tričko. Áno, rozprávam sa s Dawn." v sluchádku počula len šum, akoby sa naťahovali o mobil. "Neopováž sa mi ho vziať!" začula kričať Willow.
"Hej, Dawnie." no, zrejme vyhral Xander. Oh, zbožňovala jeho hlas. Niežeby bola doňho zamilovaná, to ju prešlo pred rokmi, ale bolo prijemne počuť Xandera bez toho smutného podtónu, ktorý mal, odkedy zomrela Anya. "Nevieš, kde mám to tričko, ktoré som dostal od Faith na Vianoce?"
"Aké tričko?" spýtala sa, aj keď vedela, na aké tričko sa pýtal.
"S čiernou mačkou, pod ktorou je napísané I love pussy." Dawn vzala medzi prsty lem trička, na ktorom bolo presne to, čo spomínal Xander. "Nemám tušenie, kde je." Klamár, kričalo jej svedomie, ale premohla ho. "Možno ho zobral Andrew. Ehm, Xander, idem si ľahnúť, ráno mám dohodnuté schôdzky. Ľúbim ťa."
"Ja teba tiež." kým zložil začula ho ešte povedať. "Faith mi nakope zadok."
Položila mobil na nočný stolík vedľa postele a natiahla si tričko cez kolená. Áno, klamala mu, ale to tričko bolo perfektné. Veľké, mäkké s dvojzmyslom a voňalo ako domov, tak áno, vzala si ho, ale vráti ho.
Asi.
Najskôr.
Možno.
Ľahla si do postele a otvorila knihu napísanú v stredovekej latinčine. Pousmiala sa pri spomienke, keď jej ju Lothar dával, mysliac si, že ju nedokáže prečítať. Chyba. Klasickú latinčinu zvládla v pätnástich a stredovekú o rok neskôr. Giles bol skvelý učiteľ.
Po chvíli však knihu sklamane zaklapla. Jej oči zaplavili slzy z únavy a radšej zaľahla do postele.





Anita Blakeová sa nervózne prechádzala po miestnosti a dlaňou sa dotýkala zbrane, keby ju musela vytiahnúť. "Nemôžeš len tak unášať mladé ženy, Jean-Claude." Pozrela na neho, ako sedel vo svojom kresle a ako vždy vyzeral skvelo. "Porušuješ zákony!"
Jean-Claude odtrhol zrak od tváre mladej ženy, aby sa pozrel na svoju milovanú. "Viem, ma petite." Ale ako mohol vysvetliť Anite, že príchod mladej ženy do mesta ho dokázalo oživiť i cez deň, keď bol mŕtvy ležal v truhle. Trvalo to sekundu, ale pamätal si to, keď vstal počas západu slnka? Toľko energie, toľko surovej energie, ktorá vstúpila do jeho mesta bez povolenia?
Strach, ten cítil. Jeho vlasy sa jemne hýbali energiou, ktorá vychádzala zo ženy.
Jean-Claude nebol sám, ktorý tŕpol nad toľkou energiou, no niečo v nej jej vravelo, aby ochraňovala ženu, ktorá len pred pár rokmi prekročila hranicu dospelosti.
Neboli v miestnosti samí a ostatní sledovali slovnú výmenu medzi Majstrom mesta a jeho ľudským služobníkom.
Micah rozumel hnevu Exekútora, keď Damian a Byron priviedli do Cirkusu mladú ženu v bezvedomí a odetú len v tričku a spodnom prádle.
Keď mladá žena zamrnčala a pohla hlavou, jeho pohľad sa ocitol na nej. Teda na jej dlhých, zdravo opálených nohách. Prestúpil z nohy na nohu, keď cítil ako jeho penis tvrdne, keď si predstavil tie nohy obtočené okolo pása.
Jeho tvár sa hneď schmúrila, keď ucítil na sebe pohľady ostatných. Okrem Jasona naňho všetci zazerali. "Čo?!" vybľakol. Akoby ostatní nemali podobné myšlienky. Cítil ako i ostatných prúdila túžba a jemu sa skrútili vnútornosti.
Prečo, prečo cítil žiarlivosť pri pomyslení, že i iní cítili to isté, čo on? Ani tú ženu nepoznal.
Do nosa ho udrel chemický odór mydla, ale jej prirodzená vôňa ho volala. Vanilka a druhú vóňu nemohol identifikovať. Mohli ňou byť fialky?
"Ticho!" rozkázal Jean-Claude, keď žena zastonala a snažila sa otvoriť oči. Zavrela ich, keď ju svetlo bodlo do očí a pomalšie ich otvorila a ukázala tak modré oči, takmer príliš veľké k jej tvári.
Oči sa jej rožšírili strachom, keď nemohla pohnúť rukami. Stolička s ňou poskočila, ako sa snažila vymámiť si ruky z povrazov a jej zrak sa upriamil na Jeana-Claudea len na sekundu.
Pootočila rukou a v duchu zjaukla, keď sa jej lano zarezalo do rúk.
Dawn klopkala nechtami o rúčky stoličky a pootáčala hlavou doľava i do prava až mohli počuť praskanie. "Nah, slabá bolesť hlavy a sem tam pichnutie v nej ako sa tento prezdobený upír snaží použiť na mňa svoje mojo." povedala samej sebe nahlas, aby presne vedela, čo s ňou je.
Anita mala chuť vytiahnuť zbraň a namieriť ho na mladú ženu, keď Jean-Claude sebou nepokojne trhol, keď pre nich neznáma sila prešla ich telami. "Čo si?"
Tmavovláska, ktorá by prevyšovala Anitu, keby stála zvráštila čelo. "Človek." jednoducho odpovedala. Neklamala, bola človekom, teraz.
"Nie, nie úplne." tiché zavŕčanie vyšlo z kúta, odkiaľ sa objavil vysoký chlap s dlhšími hnedými očami. Keby mu tvár nehýzdilo škaredé mračenie, pozvala by ho do postele, aby jej poskytol mnoho, mnoho skvelých orgazmov. Možno jej vnútorná Anya ho pozve i napriek tomu a posnaží sa, aby to mračenie zmizlo.
"Pozri, zlatíčko." Snažila sa vopchať si nohy, chodidlá od zadok. Podlaha ju chladila. "Musím piť krv, aby som mohla žiť? Nie. Mám raz za mesiac chlpatý problém? Nie. Jem deti, ľudí alebo mačiatká, aby som upokojila svoj démonský pôvod? Nie. Tancujem nahá počas sabatu a vzývam bohov? Nie! Takže áno, som človek, len obyčajný človek." sama sa uchechtla poslednej časti, ktorú povedala. "Teda nie až tak obyčajný."
Stále sa na ňu dívali skepticky, neverili ani slovu, ktoré povedala, tak vytiahla ďalší kaliber. "Viete, mali by ste ma pustiť, kým moja rodina nezistí, že nie som vo svojej hotelovej izbe a nespím, aby som bola svieža na zatrajšiu prednášku. Je zlé, že musím prednášať ja a nie Andy, ktorý tvrdil, "Hej, Dawnie, St. Louis pekné mesto, nič sa ti nestane! Samozrejme, že ma práve uriekol! A teraz mu má chuť zlomiť i druhú nohu,..." uvedomila si, že tárala, ako sa nadýchla. "... kde som to. Už viem! Keď sa rodina dozvie, že ma niekto uniesol, že si ma ty uniesol," dívala sa priamo na Jeana-Claudea a Anita sa divila, že neuhla pred jeho očami, "budeš si priať, aby ťa to ani len nenapadlo."
Anita si odkašľala, aby upútala pozornosť. "A kto je tvoja rodina?"
Dawn jej venovala oslnivý úsmev. "Poviem to iba jemu." I so zviazanými rukami dokázala naznačiť, aby Jean Claude prišiel bližšie až jeho tvár bola pri jej a Anite to nebolo prijemné, keď sledovala ako ústa mladšej ženy boli pár milimetrov od ucha Jeana Claudea. Nezachytila, čo mu zašepkala a podľa reakcie ostatných ani oni.
Jean-Claude rýchlo od nej odstúpil. "Odviaž ju!" prikázal Jasonovi, ktorý celý čas stál pri dverách.
"Vďaka, Jack Sparrow!" zvýskla radostne Dawn, trela si odtrené ruky, kým sa postavila. "Vedela som, že nie si hlúpy." Žmurkla na neho. "Až tak veľmi."
Jean Claude privrel oči nad urážkou mladej ženy, Dawn Summersovej, ako sa dozvedel a radšej nereagoval. Nechal Jasona, aby ju vyviedol z z miestnosti a celej budovy a počul ako hovorí mladému vlkodlakovi. "Dúfam, že sa o tejto noci nedozvie moja sestra. Vážne chcem mať party na tému : Hej, dokázala si sa vyhnúť únosu celý rok. Ideš!"

I on si prijal, aby sa o dnešnej noci nikto nedozvedel.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama