na Blog.cz

Kapitola tretia


Cítila som ako ma opúšťa spánok a ja som sa začala prebúdzať. Slastne som sa pretiahla, zabudnúc na poranený hrudník. Zjajkla som, keď sa ozval, ale ani to ma nedokázalo prebrať z radosti. V pamäti som mala svoj posledný sen, vlastne len útržky, ale aj z nich som spoznala, že bol krásny.
Hej, hlavnou postavou bol Carson a ja.
Zamračila som sa, keď som si uvedomila, že sa nikdy nestane skutočnosťou.
Zaškúlila som na hodiny a vyletela z postele. Vzhliadla som von z okna, z ktorého prúdilo jasné svetlo. Čo znamenalo, že som spala dlho, veľmi dlho a dnes bol ten deň. Štedrý večer.

Kapitola druhá

Chvíľu mi trvalo, kým sa mi podarilo otvoriť oči. Viečka sa mi zdali ťažké a nepomáhalo ani svetlo, ktoré ma oslepovalo.
Všetko sa mi zdalo tak vzdialené. Tak neskutočne a tak bolestivé. Každý nádych ma bolel, hlava mi šla puknúť, ale cítila som sa podivne prijemne.
Nevedela som však prísť prečo, všetko sa mi v hlave zdalo zahmlené. Z premýšľania ma vytrhol vybitý dych v hrudi.
"Au." zastonala som a zaškúlila na Josie. Tá si však môj ston nevšímala a ďalej ma objímala. Niečo mi mlela do ucha a v tej rýchlosti so jej nerozumela.

... pretože to nemá zmysel.

Nemám čas takmer na nič. Škola mi úplne žerie energiu a to mi ešte nezačalo skúškové, ale už sa blíži a sa od zajtra fakt začínam učiť. Vyznieva to tak, že sa už teraz neučím, učím. Dá sa povedať, že som "expert" na stredovek, vďaka všetkým tým štúdiam a monografiám, z ktorých robím práce. Len škoda, že skúšku z tohto predmetu nemáme. Zabíja ma prístup profesorov a niekedy aj doktorantov. Ako jedna z páru ľudí som prednášala o Alžbete Bavorskej na hodine, kde bola doktorantka a tá ma viac sprdla ako profesorka, ktorá sa málokedy po prednášaní študentov ozvala. Ostatní profesori... ach jaj...

.... môj ľúbezný Hans alebo Johny, rovnako ho zozname môžete nájsť aj pod menom Debil, ktorý nasiera Vladku a niekedy aj Zlatko, ale len niekedy. Ak si myslíte, že je to môj notebook tak to máte pravdu. Umiera a ani moja rýchla pomoc nezaberá, dúfajme, že zaberie ak sa doň pustia profesionálni lekári. A tak som teraz na starom notebooku, kde nemám nič. Dobre no, mám tu pár dokumentov o práve, ktoré sú môjho brata. Ale z toho všetkého vyplýva, že celá moja tvorba nezverejnená na blogu je v čieročiernej r... tme. -----> Nemám čo pridávať na blog -----> budete sa nudiť, rovnako aj mamka, ktorá bola nútená poslať mi jej notebook.

Čus bus, ja idem čítať knihu o Alžbete Bavorskej, pre menej znalých, menej inteligentných ľudí o Sissi, manželke Františka Jozefa I.

P.S. Táto klávesnica je na hovno! Vynechávajú mi písmenká.

Ospravedlňovať sa nebudem, pretože ja píšem, len Vás to nezaujíma. V poslednej dobe mi idu len poviedky DH, ale uvidíme či aj ďalej, keďže zas som vo fáze, keď čítam poviedky HP. Zas som tomu prepadla. A hlavne na pary Hermiona Grangerová/Draco Malfoy alebo HG/Severus Snape. A na pár výborných poviedok som aj narazila. Neskôr Vám tu hodím linky.

A čo nové v škole? Okrem toho, že profakom preplo v hlave v snahe nás čo najviac vyhodiť zo školy, keďže je nás vraj veľa a to je z nás z celého odboru História v ročníku najmenej. Ono by sa to dalo zniesť, keby novopečenému doktorovi nepreplo v hlave a nenadelil nám toho toľko, že by to nestíhal nik a k tomu je to nervák. A nechcela by som byť jeho manželka. Musí byť iste neuspokojená a áno táto myšlienka napadla mňa a nikoho iného :D .

A teraz k inému. Mám napísané ďalšie dve kapitoly k Už len s tebou, ale tu ich uverejňovať zrejme nebudem, ak tak, možno neskôr. Ak by sa našiel niekto, kto by to rád čital najdete ju na blogu prekladov od Sherrilyn Kenyon, kde nájdete aj iné poviedky o DH. (nižšie nájdete aj iné linky)

Viem, ani dnes Vás zrejme nepoteším, ale čo už. Dúfam, že sa z tejto kapitoly budu tešíť aspoň na druhom blogu.

"Carson?" zakričala som na svojho šéfa. " Eloise sa zase porezala!" Na dlani mala hlboký zárez, z ktorého tieklo mnoho krvi. Pridržiavala som jej na nej obväz a čakala, kým sa Carson objaví zo svojej kancelárie. O sekundu už stál pri mne. Nepočula som ho vojsť, ale to nebolo nič zváštne. Pohyboval sa rýchlo a tichšie ako myšička. Odsunul mi ruku z rany.

"Budem ju musieť zašiť." poznamenal. "Eloise to je tento mesiac druhýkrát … " Počúvala som ho na pol ucha, kým na pultík pripravovala potrebné nástroje na zašitie rany, keď ju zaskočila jeho poznámka.

"Maggie," Takto ma volal iba on. "Zvládnem to aj sám." Chcel ma odtialto dostať, to sa nestávalo často. Pozrela som sa na hodiny. Už päť minút som mala mať padla.

"Ale mne to nevadí." prešla som k nemu a lepšie presunula lampu, aby svetlo dopadlo na dlaň Eloise. Eloise ležala na lehatku zelená. Bolo známe, že jej pohľad na krv nerobí dobre.

"Ja to zvládnem!" Carsonov hlas sa hneď zmenil na šéfovský a ja som sa radšej pohla smerom k dverám. Obliekla som si kabát a do ruky vzala šál a kabelku. Kútikom oka som videla ako sa Carson skláňa k Eloisinej tvári, šepká jej dôverne niečo do ucha a hladí po vlasoch.

Telom sa mi prehnala žiarlivosť, krv sa mi rozbúrila a radšej som za sebou zabuchla dvere.

Áno, žiarlila som, áno, bola som zamilovaná do svojho šéfa, a čo? Nebola som prvá a ani posledná. Veľa ľudí robilo túto chybu, vlastne za ňu nemohli, tak ako ja. Jednoducho sa ten cit vo mne vyskytol a nie a nie odísť. On ku mne cítil len priateľstvo, našťastie o mojich citoch nevedel, inak by som si asi hodila mašľu.

Ja viem, dlho sa neozyvam a keď niečo pridám, tak to je len obyčajný članok. Tento taký nebude. Dúfam, že sa moja absencia na blogu nebude opakovať, respektíve nebude taká dlhá. K tomu pridávam info k novej poviedke z témy Dark Hunter, viem, že Vás táto téma veľmi nezaujala, ale bolo to jedine, čo som dokázala písať.

Áno, je to tak!

Kvôli škole sa nevenujem blogu ani svojej ďalšej obľúbenej činnosti a to čítaniu a odpláca sa mi to hnusne. Za sebou mám tri skúšky a z toho dvoch Fenixov. Som šef, čo Vám poviem. A to odtej istej profesorky. V stredu a vo štvrtok mám ďalšie skúšky tento týždeň a zisťujem, že si nepamätá nič, čo so sa z toho učila. Čiže ďalšie FX. Bude rada, ak tento semster prejdem a nevyletím zo školy.

Viem, neozývam sa, to vôbec. Nastalo mi skúškové a musím sa učiť. NJN, to je prekliatie vysokoškolákov.

Nečítam, len trošku píšem jednu poviedočku na tému DH, čo Vás isto neteší. K písaniu sa dostanem málokedy, zo školy prichádzam unavená a nič sa mi nechce, tak len sledujem serialy, teraz znovu NCIS, jediný seriál, ktorý môžem pozeraž dookola, je to moja láska. Milujem časti, kde velí Tony, to je chlap :D :D :D . Ale práve v takéjto dobe mám chuť vždy písať alebo čítať (veď takto vznikla TM a prečítala som v min skúškovom veľa kníh), takže je možné, že sa tu niečo objaví. :D

Končím, keďže neviem, čo mám písať.

Ciao, Vladka.

Viem, že všetci očakaváte, kedy pridám niečo k poviedkam o HP. Vravela som, že kapitola k IMWY bude skoro, ale písať kapitolu z pohľadu chlapa nie je také ľahké, je to tým, že chlap nie som, ale snažim sa.

Ďalej premýšľam o pokračovaní k Terry, ale mám menší problém. Kde by to podľa Vás malo prebiehať? V USA alebo by sa mala vrátiť do Anglicka? Ake neurčitú predstavu mám, ale s tým by som potrebovala pomôcť.